Ako hrať hry s človekom, ktorý má demenciu

Dobrá hra s človekom žijúcim s demenciou nevyzerá ako súťaž. Vyzerá ako dvaja ľudia, ktorí sedia blízko seba, ukazujú na obrázky, smejú sa na porekadle a rozprávajú sa o tom, čo sa objaví. Hra je len dôvod na spoločný čas.

Táto príručka opisuje, ako pripraviť hru, ako určovať jej tempo, čo povedať, keď sa niečo „pokazí“, ako hru zjednodušiť alebo mierne skomplikovať, ako z nej urobiť rozhovor a ako vedieť, kedy prestať. Funguje pri našich hrách aj pri kartách, puzzle a spoločenských hrách, ktoré už máte doma.

Aký je najlepší spôsob hrať hru s človekom s demenciou?

Zamerajte sa na zábavu, nie na výkon. To je hlavná rada návodu Alzheimerovej asociácie o aktivitách: stavajte na zručnostiach, ktoré človek ešte má, pomôžte mu začať, ťažké časti dokončite sami a nekritizujte ani neopravujte nevinné aktivity.

V praxi to znamená:

• Sadnite si vedľa neho, nie oproti. Vedľa seba oboch vidíte obrazovku alebo stôl a pomoc pôsobí ako tímová práca, nie ako dohľad.
• Ponúknite jednu hru naraz. Ponuka možností môže pôsobiť ako test ešte pred začiatkom.
• Nasledujte jeho tempo. Ak chce klepať na obrázky v svojom poradí, rozprávať o jednom obrázku desať minút alebo prestať po dvoch ťahoch, to je hra na dnes.
• Počítajte dobré chvíle, nie dokončené kolá. Úsmev, príbeh alebo pokojná pol hodina sú výsledok, o ktorý sa snažíte.

Ako pripravím hru pred začiatkom?

Niekoľko minút prípravy zabráni väčšine frustrácie, ktorú ľudia pripisujú samotnej hre.

1. Vyberte si ich najlepší čas dňa. Národný inštitút pre starnutie (NIA) odporúča plánovať výlety a aktivity na čas dňa, keď je človek v najlepšej forme. Pre mnohých je to stredné dopoludnie. Neskoré popoludnie je často náročnejšie; pozrite si pokojné popoludňajšie aktivity.
2. Zabezpečte tichú miestnosť. Vypnite telku a rádio a ak môžete, zatvorte dvere. Family Caregiver Alliance odporúča obmedziť hluk a rozptýlenie predtým, než začnete rozprávať.
3. Skontrolujte pohodlie. Nápoj na dosah, toaleta pred začiatkom, pohodlná stolička a nasadené okuliare a načúvacie prístroje.
4. Dobre osvetlite priestor. Jasné, rovnomerné svetlo bez odlesku na obrazovke uľahčí vidieť obrázky.
5. Pripravte hru ešte pred tým, ako si sadnete. Otvorte ju, vyberte nastavenia a hlasitosť nastavte sami. Až potom otočte obrazovku k nemu. Tipy k tabletu nájdete v návode na nastavenie tabletu alebo telefónu.
6. Podoprite zariadenie. Stojan alebo obal, ktorý drží tablet vzpriamene, znamená, že ho nikto nemusí držať a ľahšie sa na neho ukazuje.

Ako ich pozvem bez tlaku?

Pozvánka nech je nenútená a ľahko odmietnuteľná. Niektoré frázy, ktoré zvyčajne fungujú dobre:

• „Našla som niekoľko záhradných obrázkov. Chceš si ich pozrieť so mnou?“
• „Mohol by si mi pomôcť s týmto puzzle? Trochu som uviazla.“
• „Chceš dnes kvety, alebo vtáky?“ (výber z dvoch je ľahší než otvorená otázka)
• „Robím kartu pre tvoju sestru. Akú farbu má mať toto?“

Alzheimerova asociácia odporúča vysvetliť účel aktivity, napríklad výrobu karty pre priateľa, pretože dôvod jej dáva zmysel. Pomoc o niečo požiadať tiež funguje, lebo človek sa cíti užitočný.

Ak povedia nie, rešpektujte to. Skúste neskôr alebo ponúknite niečo iné. Náš návod na čo robiť, keď povedia nie ide ďalej.

Ako dlho má hra trvať a ako rýchlo máme ísť?

Nechajte človeka určiť tempo a plánujte krátke sedenia. Neexistuje dôkazmi podložená ideálna dĺžka pre spoločnú hru. Dve až päť pokojných minút môže byť celá aktivita.

• Čakajte dlhšie, než sa to zdá prirodzené. NIA odporúča dať človeku viac času na odpoveď a snažiť sa nepreškakovať. Pred tým, ako pomôžete, spočítajte si v hlave do desiatich.
• Jeden krok naraz. Dajte jeden krátky pokyn („Klepnite na obrázok“) a počkajte. Radšej ukážte, než vysvetľujte: ukážte, kde klepnúť.
• Pozastavte podľa potreby. Ak sa zastaví, aby rozprával o obrázku, hra môže počkať. Nie je potrebné sa ponáhľať.
• Nechajte ich sledovať. NIA uvádza, že niektorí ľudia radšej sledujú, a to je platná voľba.

Mám opravovať nesprávne odpovede?

Nie. Opakované jemné opravovanie človeku hovorí, že zlyháva, aj keď to myslíte dobre. Alzheimerova asociácia odporúča nekritizovať ani neopravovať nevinné aktivity. V hre je takmer každá chyba nevinná.

Ak chyba jasne frustruje človeka, pomôžte potichu. Ukážte správny obrázok, odohrajte ťah sami alebo hru zjednodušte v ďalšom kole. Ak porekadlo dostane vtipný zlý koniec, zasmejte sa spolu. Ich koniec môže byť lepší.

Ako hru zjednodušiť alebo mierne skomplikovať?

Upravte hru podľa človeka v daný deň, nie podľa nálepky štádia. Ten istý človek môže potrebovať jednoduchšiu verziu večer než ráno. Prvá rada NIA je prispôsobiť aktivitu tomu, čo človek dokáže, a zabezpečiť, aby sa cítil úspešný.

Signály, že hra je príliš náročná: dlhé pauzy, ktoré vyzerajú skôr ustarostene než premyslene, opakované „nedokážem“, odsúvanie zariadenia alebo chyby, ktoré ich rozrušujú. Signály, že môže byť príliš ľahká: nuda alebo to, že hovoria, že je to detinské. Ak sa to stane, rešpektujte to a prepnite na niečo, čo pôsobí dospele, napríklad na slovnú hľadačku, puzzle z reálnej fotografie alebo rozhovor o obrázku z ich bývalej práce.

Ako z hry urobiť rozhovor?

Každý obrázok použite ako pozvánku na rozhovor a to, čo povedia, berte ako dobrú odpoveď. Pre mnohé rodiny je to najlepšia časť hrania.

• Kladte otvorené otázky bez zlej odpovede. „Čo vidíte?“ „Ktorý sa vám páči?“ „Porozprávajte mi o kuchyni, ako je táto.“
• Najprv povedzte vy. „Moja babka mala takého psa.“ Váš príbeh im uľahčí podeliť sa o ich.
• Nasledujte odbočku. Ak obrázok auta vedie k príbehu o výlete, príbeh je aktivita. Hru nechajte pozastavenú.
• Nekontrolujte fakty. Pri spomínaní je príjemný rozhovor dôležitejší než presné detaily. Ak sa príbeh oproti minulému času zmení, užite si novú verziu.
• Používajte vstavané podnety. Dokončite porekadlo nasleduje každé porekadlo podnetom na rozhovor a Kartičky na rozhovor sú navrhnuté práve na toto. Fotografické dvojice používa vaše vlastné rodinné fotografie, čo často vyvolá najbohatšie príbehy.

Ďalšie nápady nájdete v našich návodoch na aktivity spomínania a komunikáciu.

Kedy máme prestať?

Prestaňte pri prvých znakoch únavy alebo rozrušenia, a ideálne o chvíľu skôr. Alzheimerova asociácia odporúča prestať alebo zmeniť aktivitu, keď pozornosť klesá alebo frustrácia rastie.

Sledujte:

• zívanie, zosúvanie sa alebo oči, ktoré sa odvracajú od obrazovky;
• nepokojné mrvenie sa, postávanie alebo žiadosť o odchod;
• vzdychanie, krátke odpovede alebo „Na toto nie som dobrý“;
• náhodné klepanie alebo odsúvanie zariadenia;
• slzy, podráždenosť alebo náhla zmena nálady.

Ako skončiť dobre:

• Skončite niečím ľahkým. Jedna posledná dvojica, ktorú môžu nájsť, alebo posledný obrázok na obdivovanie.
• Hovorte o sebe. „Čaj by teraz neuškodil. Skončíme tu?“ sa vyhne akémukoľvek náznaku, že zlyhali.
• Prejdite k niečomu fyzickému alebo upokojujúcemu. Krátka prechádzka, občerstvenie, skladanie bielizne alebo hudba.
• Povedzte niečo milé. „Rada som to robila s tebou.“ Žiadna pochvala za „správne“, len radosť zo spoločného času.

Skončenie skôr, zmena plánov alebo vzdanie sa hry a spoločné sedenie sú všetko dobré výsledky.

Môžeme hrať v skupine alebo cez video hovor?

Áno, s trochou dodatočnej prípravy. V skupine držte počet ľudí malý, sadnite si vedľa tých, ktorí potrebujú pomoc, a vyberte hru so zreteľným spoločným zameraním. Obrázkové bingo má tlačiteľné karty a obrazovkové vyvolávanie pre skupiny. Pre viac nápadov pozrite aktivity pre skupiny v domovoch pre seniorov.

Pri video hovore môže osoba na hovore opisovať obrázok, zatiaľ čo niekto v miestnosti ukazuje a klepá. Hovory držte krátke a známe. Náš návod na telefonické a video hovory obsahuje ďalšie tipy.

Čo ak hra jednoducho nefunguje?

Niektoré dni nič nezaberie a to nie je odraz vás ani toho človeka. Odložte hru a skúste iný čas dňa, inú hru alebo žiadnu hru. Mnohé dobré aktivity nemajú nič spoločné s obrazovkami: hudba, skladanie uterákov, prezeranie fotoalbumu alebo krátka prechádzka. Pre viac nápadov si prezrite naše nápady na aktivity.