Keď sa človek s demenciou nahnevá alebo je agresívny

Hnev sa môže zmeniť na kričanie, strkanie alebo udieranie, a to môže byť pre všetkých v okolí strašidelné. Správanie nemusí byť zámerné. Nedokazuje, že človek chce niekomu ublížiť. Najprv situáciu urobte bezpečnejšou a potom hľadajte, čo človek môže potrebovať.

Čo mám robiť, keď sa hnev zmení na agresiu?

Prerušte úlohu, ustúpte a použite pokojnú, krátku vetu. Alzheimer’s Association odporúča opatrovateľom sústrediť sa na pocity, hovoriť pomaly a znižovať rozptyľovanie. Ak ste v bezprostrednom nebezpečenstve alebo je niekto zranený, presuňte sa na bezpečné miesto a kontaktujte miestne záchranné služby.

• Ak môžete, zastavte, čo sa deje. Ak sa človeku nepáči kúpanie, obliekanie, návšteva alebo iná úloha, urobte pauzu. Môže počkať, pokiaľ nejde o bezprostrednú bezpečnostnú alebo zdravotnú potrebu.
• Dajte priestor. Ustúpte a nechajte každému voľnú cestu na odchod. Nezatláčajte človeka do kúta, neblokujte ho a nedotýkajte sa ho nečakane.
• Hovorte potichu a stručne. Môžete povedať: „Vidím, že ste rozrušený. Nechám vám priestor.“ Nehádajte sa, nevyhrážajte sa ani nežiadajte vysvetlenie.
• Odveďte ostatných. Dieťa, návštevník alebo pomocník môže počkať v inej miestnosti, kým sa človek upokojí. Jeden pokojný hlas môže byť jednoduchší než viacero ľudí, ktorí sa snažia pomôcť naraz.
• Odíďte, ak príde k fyzickému násiliu. Presuňte sa na bezpečnejšie miesto a požiadajte o pomoc niekoho iného. Človeka sa nepokúšajte obmedziť silou.

Alzheimer’s Society odporúča ustúpiť, vyhnúť sa obmedzovaniu a náhlemu dotyku a pri fyzickom násilí odísť a vyhľadať pomoc. Alzheimer’s Association tiež radí pýtať sa na dovolenie, znižovať podnety a nezatláčať človeka do kúta ani ho nepridržiavať. Pri bezprostrednom nebezpečenstve použite tiesňové číslo vo vašej krajine; nečakajte, kým epizóda prejde, ak môže byť niekto zranený.

Čo môže k správaniu prispievať?

Môže existovať viac faktorov a člen rodiny nemôže príčinu diagnostikovať. Alzheimer’s Association medzi možné faktory radí fyzickú nepohodu, stres z prostredia a problémy s komunikáciou.

Zamyslite sa nad tým, čo sa stalo tesne pred zmenou:

• Bol človek unavený, hladný, smädný, príliš teplo alebo chladno, alebo mu bolo nepríjemne?
• Bola úloha náročná, uponáhľaná alebo neznáma? Pokračoval niekto ďalej, hoci človek prejavil úzkosť?
• Boli hlasné zvuky, viacero ľudí, neporiadok alebo neznáme prostredie?
• Mal človek problém vidieť alebo počuť, čo sa okolo deje?
• Nedávno sa zmenil liek, rutina, opatrovateľ alebo zdravotný stav?

Alzheimer’s Society odporúča hľadať vzorce a zvážiť, ako sa situácia mohla javiť z pohľadu človeka. Tieto otázky slúžia na pozorovanie, nie ako dôkaz, že za správanie je zodpovedný jeden konkrétny faktor. Nepokúšajte sa človeka sami vyšetrovať, obmedzovať ho alebo mu podávať lieky.

Ako znížiť šancu na ďalšiu epizódu?

Použite to, čo ste pozorovali, a upravte ďalšiu interakciu. To môže pomôcť, ale nedá sa zaručiť, že sa správanie nebude opakovať. Skúšajte po jednej zmene, aby bolo ľahšie spozorovať, či sa človek cíti pohodlnejšie.

• Zvoľte pokojnejší čas. Ak úloha často zlyhá, keď je človek unavený, skúste, či iný čas nevyhovuje lepšie.
• Upravte prostredie. Vypnite hluk na pozadí, znížte počet ľudí v miestnosti a pripravte si potrebné veci ešte pred začiatkom.
• Vysvetlite jeden krok a počkajte. Približujte sa spredu, povedzte, čo robíte, pýtajte sa pred pomocou a dajte človeku čas na odpoveď.
• Pri znakoch úzkosti zastavte. Odmietnutie, odťahovanie sa, napätá tvár alebo hlasnejší hlas môžu byť signálom na pauzu. Dokončenie úlohy nepokladajte za dôležitejšie než pohodlie človeka.
• Dohodnite sa na jednoduchom pláne. Ak sa o človeka stará viac ľudí, dohodnite sa na znameniach, ktoré znamenajú „pauza“, na pokojnej fráze a na tom, koho kontaktovať, ak sa vzorec zmení.

Pri konkrétnych úlohách pozrite naše návody na kúpanie a obliekanie. Sprievodca komunikáciou opisuje, ako hovoriť a počúvať bez zbytočného tlaku.

Čo môžem urobiť, keď sa situácia upokojí?

Ponúknite upokojenie a ak to človek chce, vráťte sa k známej činnosti s nízkymi nárokmi. Nekarhajte, neobviňujte ani netrestajte. Alzheimer’s Society upozorňuje, že človek sa môže cítiť rozrušený aj po odznení správania, aj keď si nepamätá, čo sa stalo.

Ak chcete pochopiť vzorec, zapíšte si stručne a súkromne, čo sa stalo tesne predtým, čo ste pozorovali, ako dlho to trvalo a čo pomohlo. Zápis nech je vecný a v prípade potreby ho zdieľajte so zdravotným tímom človeka. Nezaznamenávajte človeka ani nezdieľajte súkromné údaje bez jeho súhlasu.

Ak úloha často vedie k úzkosti, zmeňte jej načasovanie alebo prístup, prípadne požiadajte o pomoc ďalšiu dôveryhodnú osobu. Odmietnutie môžete prijať a vrátiť sa k tomu neskôr. Náš sprievodca tým, čo robiť, keď niekto povie nie ponúka ďalšie spôsoby, ako urobiť pauzu bez tlaku.

Kedy vyhľadať lekársku radu?

Kontaktujte lekára človeka pri novej, náhlej, opakujúcej sa alebo zhoršujúcej sa agresii. Alzheimer’s Association odporúča lekársku kontrolu pri zmenách správania, najmä keď sa objavia náhle. Bolesť, choroba, spánok, prostredie a lieky môžu vyžadovať preskúmanie. Situáciu človeka môže posúdiť zdravotník.

Vyhľadajte miestnu naliehavú lekársku pomoc, ak sa človek náhle zmätie, je zranený alebo sa zdá byť akútne chorý. Ak ste vy alebo niekto iný v bezprostrednom nebezpečenstve, kontaktujte miestne záchranné služby. Nečakajte so zhromažďovaním poznámok ani s pokusom zistiť príčinu.

Vaša bezpečnosť je tiež dôležitá. Povedzte dôveryhodnému členovi rodiny, zdravotníkovi alebo miestnej službe podpory pre demenciu, ak sa epizódy opakujú alebo sa vás to bojí. Požiadajte o plán, ktorý chráni človeka aj ľudí okolo neho. Zaslúžite si pomoc; zvládať to sami nie je povinné.